Ludmilita

Autoportréty | Bezfarebno

19. července 2016 v 13:34 | Ludmilita
Snáď vo fotení ani neexistuje ťažšia disciplína ako fotiť samú seba. Má to však kopu výhod - ak to nevyjde, nikto vám fotky neotrieska o hlavu a obnáša to omnoho menej zodpovednosti a vlastne, je to skvelé /no vyčerpávajúce/ odreagovanie. Toto sú jedny z posledných fotiek, ktoré som v Prahe urobila. Človek by ani nepovedal, čo všetko sa dá vykúzliť na obyčajnej koleji.

Zároveň mi s mojimi autoportrétmi napadá úsmevná príhoda, ktorá sa stala na začiatku môjho štúdia na vysokej. Predtým, než sme sa nasťahovali na kolej a spoznali ľudí s ktorými budeme zdieľať priestory, sme dostali iba ich mená - čo znamenalo, že bolo naozaj jednoduché nájsť môj blog. Spolubývajúca mi so smiechom porozprávala, ako pred našim stretnutím prezerala fotky, ktoré mám na internete. "Predstavovala som si ťa strašne fejms, strašne zhovorčivú, vyššiu, a celkovo takú, že sa aspoň trochu podobáš na seba z tých fotiek, iný hlas," no a realita bola asi zjavne niekde úplne inde, pretože naše prvé stretnutie prebiehalo tak, že som jej vo dverách povedala "Ahoj, ja som Ľudmila," a zaliezla som do svojej izby, pravdepodobne mala na sebe nejaké staré tričko a otrávený výraz tváre typu -nechcem sa s nikým rozprávať- pritom to v skutočnosti je len môj výraz tváre a inak som strašne priateľský a milý človek.

Ak ma raz stretnete na ulici, určite nebudem vyzerať tak, ako na fotkách z blogu, skôr ako vymačkaný citrón. Na konci článku nájdete príklady z reálneho života.


Autoportréty & nový Canon

27. února 2016 v 19:24 | Ludmilita
Som úplne nadšená z môjho nového prírastku do Canonovskej rodiny! Predstavujem vám Canon EOS 70d, ktorý budem odteraz používať pri každom fotení. A ako sa mi s ním darí? Hneď som sa ho snažila vyskúšať fotením autoportrétov. Ako hlavnú výhodu oproti 600d vidím, že má WiFi funkciu, a tak som mohla zaostrovať cez mobil a odhodlala som sa aj na tieto fotky :)

Inak, rozbieham moju fotografickú stránku na Facebooku, tak budem veľmi rada, ak ju podporíte like-om, možno sa dočkáte aj nejakej súťaže alebo zaujímavých noviniek :)

Krásny,že?

Pripravení? Ideme na to :))

Snaha o autoportréty

7. srpna 2015 v 13:35 | Ludmilita
Vonku je ozajstné leto - tridsaťtisíc stupňov - a komu sa chce vyjsť z domu? Nikomu. No a ako rozumnejšie zabiť čas ako fotením autoportrétov?
Tie som nefotila už veľmi dlhú dobu. Prvýkrát som si zobrala na pomoc aj diaľkové ovládanie od foťáka a ani s ním to vôbec nie je ľahké. Ale že fakt vôbec.
Nafotila som stovky fotiek a toto sú tie najlepšie. Určite by som ešte cez leto chcela skúsiť druhé fotenie a trošku zlepšiť skills :D

WW | Makeup

21. srpna 2014 v 12:00 | Ludmilita
Makeup, taká bežná vec. Niekto ho nenávidí, niekto ho miluje. Nepoznám dievča, ktoré si nikdy v živote na seba nedalo rúž alebo si pekne nenamaľovalo oči. A aký máte k nemu postoj vy?

Handwriting challenge, alebo ako píšem?

2. července 2014 v 11:15 | Ludmilita
Na malé prázdninové odľahčenie od pokusov o umelecké fotky som sa pre vás rozhodla pripraviť Handwriting challenge. Myslím si, že je to super vec. To, ako človek píše o ňom prezrádza veľa vecí. Neviem síce čo, ale aj podľa toho si o ňom urobím obraz. Tieto malé challenges ma veľmi bavia. Baví ma taktiež sledovať písmo iných ľudí. Som zapojená do projektu Postcrossing, veľa z vás o ňom určite počulo. V tomto projekte vám napíšu pohľadnicu ľudia z náhodných krajín. Taktiež ma baví sledovať ich písmo, každý jeden človek ho má špecifické. Páči sa mi to.

Finding the Wonderland?

4. června 2014 v 16:09 | Ludmilita
Ten pocit. Včera som mala ten pocit, keď som zrazu odbehla od počítača (kníh, učebníc a logaritmov!) a vyšla spraviť pár fotiek. Len tak spontánne, mala som pocit, že by som si mala dať pauzu.
Momentálne mám však ten pocit, že NESKUTOČNE potrebujem víkend a prázdniny a všetko, lebo je toho na mňa veľa.

Z môjho pocitu, toho veľmi kreatívneho pocitu, vznikli tieto fotky.
/trochu som experimentovala whatever?

Predbúrkové dačo

28. května 2014 v 19:05 | Ludmilita
Mega ultra giga tera extra super hrozné počasie.
Ale nie, istým spôsobom sa mi to páči. Vonku nie je príliš teplo. Ale prší. A potom svieti slnko. A potom hrmí a potom prší a potom prší a potom svieti slnko a potom hrmí a neskôr prší. Mohlo by sa to rozhodnúť, čo to chce robiť.

Absolvujem!

2. května 2014 v 11:50 | Ludmilita
... možno. Ak sa mi podarí v utorok budúceho týždňa dať skúšky na jednotku, dvojku alebo trojku. Vtedy budem absolvovať ZUŠ v Komárkove. Bude mi to chýbať. Každý týždeň dve hodiny klavíra. Teraz to bude asi po škole riadne prázdne. Nebudem sa mať kam ponáhľať a kde tráviť svoj umelecky zameraný čas.

Chopin Valčík op. 69 no. 2

11. února 2014 v 20:25 | Ludmilita
Ako všetci dobre viete, hrám na klavíri. Pri menšom upratovaní izby som si našla DVDčko z Absolventského koncertu. Takýto koncert sa organizuje vtedy, keď študent umeleckej školy končí cyklus (prvý/druhý). Prvý cyklus trvá sedem rokov, druhý štyri. Toto video vzniklo skoro pred troma rokmi, 16. Mája 2011. Nebol to síce môj prvý koncert, ale bol prvý absolventský. A aký je medzitým rozdiel? Normálne koncerty majú vačšinou ľudia na háku. Prídu sa na vás pozrieť rodičia, babky, dedkovia. Ale na absolventský príde kopa ľudí a navyše je v strede ujo kameraman, ktorý z koncertu zachytí naozaj všetko.
Pamätám sa, že som sa tohto koncertu neskutočne bála. So spolužiačkou som bola zavretá v zákulisí, kde neboli žiadne stoličky, takže som bola opretá o stenu (v opätkoch), necítila som si nohy, bolelo ma brucho, triasla som sa, a také tie predkoncertové veci... Bola som šestnáste číslo, čo bolo takmer ku koncu koncertu. Išla som hodinu po začiatku. HODINU som sa trápila, niečo otrasné. A keď hralo dievča predomnou, pustili ma do zvláštnej miestnosti, niečo ako predprípravnej. Bola celá biela. Bola tam len jedna učiteľka, ktorá ma upokojovala. Ja som rozmýšľala nad tým, koľko ľudí tam je. Nenapadlo mi zrazu ani to, ako sa tá skladba začína. Zrazu dievča dohralo a otvorili sa dvere. Bola som na rade.

Tak som rozmýšľala, že sa s vami podelím o to, ako hrá moje 14 ročné ja. Enjoy :)

Osem rokov dozadu.

30. ledna 2014 v 11:00 | Ludmilita
Dnes, keď oslavujem svoje sedemnáste narodeniny, by som sa s vami rada podelila o svoje osem/sedem ročné fotky. Nefotila som ich síce ja, ale možno by vás zaujímali. Bolo také obdobie, kedy som radšej stála pred objektívom ako za ním. Mojim snom bolo byť modelkou. Ani neviem ako a prihlásila som sa do agentúry Photomodellook. Prešla som prvotným castingom a cestovala som do iného mesta na veľké fotenie. Neskôr som bola na internete medzi výberom dievčať. Pamätám sa, že som bola v top-models (teda najviac navštevovaných), no nikdy ma nikam nevybrali. Tak sa moja slávna cesta skončila.
Ostalo mi z nej zopár fotiek. Všetky sú copyright Photomodellook.

 
 

Reklama