kecy

Ludmilita oslavuje štyri roky + GIVEAWAY

27. srpna 2016 v 8:00 | Ludmilita
Áno, čas tak rýchlo beží!

Nikdy som neverila, že by som mohla na nejakom blogu ostať niekoľko rokov. Aby ste totiž vedeli - s Blog.cz som spojená už desať rokov a vystriedala som minimálne tridsať adries, zažila časy bleskoviek, smajlíkov, denníčkov, scene celebrít, pixeliek, spriatelených blogov... ale tým si prešiel asi skoro každý, kto je na tejto platforme takú historickú dobu.

No naspäť k blogu Ludmility -
- zo začiatku bol tento blog len ďalším výplodom mojej neskutočnej nudy počas letných prázdnin, keď som ešte chodila na gymnázium a mala som pocit, že by som sa chcela s blogovým svetom deliť o moje fotky. Chcela som, aby bol také moje malé tajomstvo a zverejňovala som tu tonu článkov. Ale neskôr som ho začala zverejňovať na mojom Facebooku /rozumej: spamovať/ a podelila som sa oň aj s neblogovým svetom.


Ako prešiel prvý rok v Prahe

23. června 2016 v 1:06 | Ludmilita
Na zemi otvorený kufor, ktorý čaká, až doňho pobalím všetky spomienky, ktoré tu zanechávam. Nemôžem tomu uveriť a môj údiv sprevádzajú zmiešané pocity. Smútok a radosť. Ako sa to celé vôbec začalo? A prečo sa to už končí? Ja viem, asi to príliš preháňam a zveličujem, ale to som proste ja. A mám chuť urobiť sentimentálny článok, tak tu je.

- západ slnka z Tančícího domu -

Radost se skrývá v maličkostech

10. června 2016 v 15:58 | Ludmilita
... a prečo píšem po česky? Pretože Radost se skrývá v maličkostech je názov nášho semestrálneho projektu na tému "Zmeň svet" v rámci predmetu Principy managementu na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Myslím si, že je super, že organizácia akcie je súčasťou nášho predmetu - a tak by som vám o tom rada napísala.

A prečo maličkosti?
Aký svetový problém by ste chceli zmeniť vy, ak by ste mali sami meniť svet? Čo by ste dokázali naozaj zmeniť vlastným úsilím? Globálne otepľovanie? Vojny? Chudoba? ... Čo sa však dá zmeniť naozaj, iba za pár sekúnd? Vykúzliť niekomu úsmev na tvári. Zlepšiť niekomu čo i len pár sekúnd. Dokáže to každý z nás, každý z nás má v sebe tú superschopnosť. Je len na nás, ako ju využijeme.

Chcela by som vám - všetkým, čo sem raz za čas zablúdite hlavne kvôli fotkám, ukázať čo sa nám spoločne podarilo. A to je na managemente nádherné - na začiatku nemáte okrem tímu vlastne nič a všetko sa mení pod vašim pôsobením a spoločnými silami.

Video z našej akcie - alebo inak - Ludmilita za kamerou!
Dala som si naozaj záležať - vo videu ma síce neuvidíte, ale ku koncu môžete počuť moju ľubozvučnú slovenčinu :D


Aj tretie miesto je fajn, nie?

29. listopadu 2015 v 12:13 | Ludmilita
Som šťastná. Po dlhom čase som sa rozhodla prihlásiť do súťaže organizovanej Fotoškolou. A čuduj sa svet - podarilo sa mi umiestniť na peknom treťom mieste v kategórii Moderná architektúra. O čo viac ma teší to, že tomuto štýlu fotografie sa vôbec, ale vôbec nevenujem. Mojou prioritou sú a budú hlavne ľudia, no zdalo sa mi, že jeden adept na fotku o architektúre by tu predsalen bol - fotka, ktorú som nazvala Harpa, srdce Reykjavíku.

Pre tých, ktorým je Harpa úplne neznáma, jedná sa o operu. Ide o najmodernejšiu budovu v Reykjavíku a podľa mňa aj o jeden z najzvláštnejších výtvorov architektúry na svete. Je relatívne nová, otvorená v roku 2011. Jej dizajn je ťažko opísateľný.

Očakávania v realitu

2. října 2015 v 20:10 | Ludmilita
Realita je asi to, že som neporiadna v písaní na blog. Predtým ako som prišla do Prahy som mala celú kopu očakávaní. Nemohla som ani tušiť, ako sa to celé vyvinie. Teraz, keď to už bude pomaly mesiac, píšem.

Ajfónová panoráma to istí.

Pražské blogové duše?

6. září 2015 v 16:50 | Ludmilita
Leto ubehlo tak veľmi rýchlo. Je mi za tým smutno (Islaaaaand vráť sa!!) . Čaká ma úplne iný spôsob života, je to hneď tu. Sťahovanie do Prahy! A predomnou veľa nezodpovedaných otázok.. aké to bude žiť na intráku? Spoznám veľa nových ľudí? Bude ma baviť nová škola? Budem mať čas fotiť?
No jedna otázka je určite jasná. Bude sa mi v Prahe páčiť? ÁNO! Praha je nádherná. Pred pár dňami som si urobila menší predškolský výlet. Veľa som toho nachodila, hlavne cez staré mesto. Páčia sa mi staré uličky, malé kaviarničky a neskutočná atmosféra, ktorú Praha skrýva.
Ale mám však stres. Veľmi. Veľmi. Veľmi veľký stres. Všetko sa úplne zmení. A trochu ma straší slovíčko KOLEJE. Už teraz mi je (trochu) smutno.

Ale zároveň sa teším, že ak sa bude organizovať nejaký blogerský zraz, tak budem môcť prísť! PROSÍM, že je to niekedy v pláne?
A ak sa aj neorganizuje zraz, niekto, koho tu na blog.cz poznám, nehodíme zoznamovaciu kávičku? :)
A keď sa už zabývam, niekto fotenie v Prahe?

Konečne budem mať možnosť spoznať niektorých ľudí, ktorých zatiaľ poznám len pod blogovou adresou!

A ešte zopár fotiek z mobilu...

Cestovná horúčka level osemnásť miliárd

24. června 2015 v 18:27 | Ludmilita
Poznáte ten pocit, keď je proste všetko hore nohami?
Poznáte ten pocit, keď vtedy o ničom inom nerozmýšľate?
Poznáte ten pocit, keď predtým než niekam máte ísť neviete zaspať?
Už viac ako stodvadsať dní som si v mojom nenápadnom a krásnom diári (ktorý má na obale ten najroztomilejší obrázok na svete) odpočítavala dni do odletu. Pamätám si to ako včera, keď som celú nemčinu presedela pozeraním na číslo, ktoré som tak očakávala. "O 100 dnííííí!" mi prišlo naozaj ďaleko. "Už len 72!" a zdalo sa to ako večnosť. Snažila som sa na to pred maturitami nemyslieť a používať to len ako motiváciu zmaturovať. A zrazu koniec školy. A zrazu maturity. A potom prijímačky. A po prijímačkách... nič! Najbližšia udalosť - dámy a páni - očakávané dva týždne.

Už zajtra letíme!


Čo očakávam od pomaturitného obdobia?

22. května 2015 v 22:44 | Ludmilita
Je to tam, je to tam, je to taaaam!
A ako nechcem sa chváliť, ale na čisté jednotky.
Nechválim sa, konštatujem. To je iné.

Deň pred slovenčinou som si vsugerovala, že Ludmilita si nevytiahne avantgardu. Čo som si vytiahla? Slovenskú avantgardu. Ale bola to lepšia téma ako som si myslela.
Z dejepisu mi bolo v podstate úplne jedno, čo to bude, len hlavne žiadne ČSR! Dopadla som skvele. Slovensko v druhej polovici 19. storočia a situácia v USA pred a po občianskou vojnou, super!
Angličtina pre mňa nebola ani maturita, ja rada rozprávam po anglicky a vyjadrujem sa takmer k hocičomu.
No a matematika? Tej som sa fakt naozaj bála, ale dostala som ľahkú teóriu, mocniny a odmocniny. Aj dôkaz som zrovna vedela.

Najprv by som sa vrátila k obrovskej výhode maturantov. Viete, aká to je? Na hocijakú otázku môžete odpovedať: "Nemám čas, budem mať čas až po maturitách!" ... aj keď v podstate v ten deň sledujete seriály a pol dňa preležíte na posteli.
Zároveň som však sama seba od vecí ktoré chcem robiť totálne oddelila a naozaj som si povedala, že sa do nich pustím až po maturitách.

Mám taký úžasný pocit slobody. Je to úplne božské. Niečo mi hovorí, že mám v sebe naplánovaných asi tisíc vecí ktoré chcem stihnúť alebo začať robiť. Normálne si musím urobiť to-do list. Chcem byť úplne ten najaktívnejší človek na svete. A nechcem sedieť len doma pri počítači (aj keď to som dnes, prvý pomaturitný deň robila..)

What's up?

4. března 2015 v 22:31 | Ludmilita
Nefotím, nefotím, nefotím.
(najhoršie na tom je, že mi to je úplne jedno!)

Ale keďže verím, že o pár dní, týždňov, neviem.. ma pohltí kreatívna vlna, aspoň som sa rozhodla napísať článok o tom, čo je v mojom živote vlastne nové /in case anybody cares/

Futbal, foťák, návšteva a iné veci

15. září 2013 v 10:25 | Ludmilita
Tento týždeň bol veľmi náročný. Či už na fotenie, alebo na písanie na blog. Ani na jedno som čas naozaj nemala. Pred týždňom som zistila, že foťák nejako... prestáva... robiť to, čo mal.
Fotí, naozaj fotí. Lenže len na live view. Keď sa pozriete do hľadáčika, je to zahmlené, rozmazané. Neviem, čo to je a neviem, čo mám robiť. Ale pred pár dňami mi vypršala záruka. Takže skvelé...nemá s tým niekto nejaké skúsenosti?

 
 

Reklama