fotky

Laura | časť druhá

1. prosince 2016 v 23:24 | Ludmilita
Prvý decembrový deň sa práve chýli ku koncu a ja som neskutočne rada, že mám v zásobe ešte fotky z letných dní. Viete, ako to chodí? A prečo vlastne píšem tento článok? Po ďalšom mesiaci blogovej neaktivity? Dôvodov môžeme nájsť niekoľko.

a) Moja spolubývajúca mi pred spaním často zvykne pripomenúť, že som už dávno nevydala žiadny článok a že zanedbávam svoj blog. To sa stáva napríklad vtedy, keď sa rozprávame do pol druhej v noci o úplnych sprostostiach a ráno vstávam do školy. Napríklad ako sa to stalo dnes.

b) Moje svedomie sa taktiež hlási dosť často. Ale to skôr z prokrastinačných dôvodov. Mám totiž taký zvláštny pocit, že raz za čas sa kuknúť na blog je omnoho zábavnejšie ako regresní a korelační analýza. A taktiež nefotím. Nefotím často. Vlastne veľmi zriedkavo.

c) Téma týždňa na blogu je z nejakého dôvodu "After all this time?" ... snažíte sa mi naznačiť, že mi to s tým článkom trvalo už moc dlho?

V minulom článku ste mohli vidieť prvú časť tohto fotenia, toto je tá prostredná - teda sa po nej môžete tešiť aj na tretiu sériu. Enjoy!


Laura | časť prvá

25. října 2016 v 21:43 | Ludmilita
Prinášam spomienky na koniec leta - jedno z mojich obľúbených fotení s krásnou a talentovanou Laurou. Skladalo sa z troch častí a toto je tá prvá z nich, tak snáď sa bude páčiť :)

Inak... čím dlhšie som v Prahe, tým viac zisťujem, aké je to tu super. Mnoho obľúbených miest, kaviarní, zákutí a uličiek. A celkom mi to bude chýbať... viete prečo? Rozhodla som sa skúsiť challenge, na ktorú som asi nikdy nebola dostatočne pripravená (a ani by som nebola) - prihlásiť sa na Erasmus. A vyšlo to práve do Slovinska. Krajiny, ktorú mám naozaj rada a ktorá v sebe skrýva množstvo nepoznaného. Krajiny, ktorá je známa morom, vínom a historickými mestečkami. Je zvláštne rozmýšľať nad tým, že takto o štyri mesiace budem v Maribore. Ale život je zmena, nie? A Praha ma počká.

Jediné, čo ma nepočká, je tento semester. Uteká strašne moc rýchlo a ešte som si ani nezvykla, že začal. A mám taký zvláštny pocit, že nestíham. Ale ten mám vždy. Lebo veľa stresujem. Ako vždy.


Alžbet

4. září 2016 v 19:25 | Ludmilita
Som neskutočne rada, že mám takú krásnu slečnu v rodine. Rada by som vám ukázala fotky, ktoré sme stihli ešte začiatkom leta. Ako ste prežili leto vy? Ja som sa pred pár dňami vrátila z Grécka a zajtra ráno odlietam do nádhernej Florencie (teda, ešte som tam nebola, ale očakávam, že bude kúzelná!), takže sa môžete tešiť aj na cestovateľské články. Keď už sme pri nich - zaujímajú vás viac fotky, alebo aj nejaké zaujímavosti, tipy, príbehy, či prípadné videá? Budem rada, keď mi napíšete. No - už dosť blabotania, ideme na tie fotky :)


Portréty zaliate slnkom

17. srpna 2016 v 9:25 | Ludmilita
"Dobré svetlo!" ... prajú si navzájom fotografi.
Musím uznať, že v tejto sérii fotiek som naozaj dobré svetlo mala. Jeden letný deň som sa rozhodla stráviť s mojimi milovanými sesterničkami a pozerajte - ako super nám to dopadlo. A tieto fotky sú dôkazom toho, že večer sa fotí najkrajšie. Väčšina ľudí má mylnú predstavu o tom, že najkrajšie fotky sa robia o dvanástej na obed a čudujú sa, keď si fotenie dohodnem až vo večerných hodinách ("A nebude už tma?").

Predstavujem vám Alžbetku a Elenku, dve sestry, a moje drahé sesternice. Ak už na tento blog náhodou chodíte od doby kamennej, určite ich poznáte. Ak nie - tak len toľko, že je s nimi radosť fotiť ♥ Sú síce odomňa mladšie o 7 a 9 rokov, ale vôbec to pri nich necítim. Prípadné komentáre k tomu makeupu - nebojte sa, nemaľujú sa každý deň. Na tieto fotky som ich nalíčila ja - urobili sme si spoločne taký super dievčenský deň :)


Sme traja - títo dvaja a ja

8. srpna 2016 v 14:18 | Ludmilita
Po mesiaci doma som sa rozhodla urobiť si výlet a navštíviť Dianu, ktorá je môj najobľúbenejší objekt na fotenie. No a tak vznikli fotky, keďže spolu s Filipom tvoria najviac super pár na svete. Za tie tri dni sme stihli asi milión vecí a užívala som si Prahu každú sekundu! Nebola som si istá, či sa mi vlastne chce trepať tak dlho vlakom, ale keď som prvýkrát cez okno uvidela tie nádherné historické budovy, hneď som vedela, že to tu úplne zbožňujem


Elizabeth

29. července 2016 v 9:00 | Ludmilita
Som tu znovu s ďalšou sériou fotiek kde som za fotoaparátom - s Elizabeth som sa dohodla v Prahe na fotení a tu si môžete pozrieť, ako sa nám to podarilo. Ak vás modelka zaujala, určite ju podporte na jej Fanpage: Elizabeth Janků Model.


Nastya v kúzelných záhradách

3. července 2016 v 12:23 | Ludmilita
Jedno z posledných fotení, ktoré som dala dokopy v Prahe. Nastya bola fakt ochotná a aj keď som jej dala vedieť deň predtým, s radosťou súhlasila a vznikli práve tieto fotky - som z nich neskutočne šťastná a určite to nie je poslednýkrát, čo spolupracujeme :) Na fotenie sme si zvolili nádhernú Valdštejnskú záhradu, naozaj to tam milujem!

Inak som už konečne plnohodnotne na Slovensku, kolej je odovzdaná a ja si užívam rodinu a neskutočne teplé dni. Taktiež som si znovu obnovila aj Postcrossing a už veselo posielam pohľadnice do rôznych krajín sveta a robí mi to radosť (vlastne som prišla na to, že radšej posielam pohľadnice ako dostávam, asi som divná). Ozaj, ak ste niekto členom, môžeme sa dohodnúť na medziblogovom direct swap :)


Lea a rozkvitnutý Petřín

17. května 2016 v 15:30 | Ludmilita
Ako už podľa fotiek vidíte, boli fotené celkom dávno - keď sa v Prahe začali prvé jarné dni (a mám pocit, že tak rýchlo, ako sa začali, aj skončili, je totiž naozaj obdivuhodná zima:D) a vonku bolo jednoducho krásne. Vybrali sme sa teda s Leou, ktorú už určite poznáte z článku Lea z bunky 211 na krátku prechádzku, aby sme sa aj cítili, že sme v nejakej Prahe. Tam, kde bývame, sme totiž nonstop obklopené panelákmi a kolejemi a ak tam trávime príliš veľa času, zabúdame, že sme vlastne v tak krásnom meste.Bola to moja prvá návšteva Petřína - žiaľ, veľa stromov už bolo odkvitnutých, ale prostredie bolo aj tak nádherné. Niekedy proste potrebujeme takto vypnúť a prechádzať sa, či už v parku, alebo v meste - vždy ma to nabije energiou. Momentálne sa mi začína skúškové a bude trvať ešte mesiac, ale verím, že to nejako zvládnem a že v lete ostanem v Prahe a zrealizujem mnoho fotení. Ak ste z Prahy a mali by ste záujem cez leto spoločne urobiť nejaké fotky a zaujíma vás, ako fotenie prebieha a koľko by stálo, určite mi napíšte do správ. A teraz už k fotkám! :)


Kristýnka

17. dubna 2016 v 19:28 | Ludmilita
Dnes by som vám chcela predstaviť ďalšiu z mojich spolubývajúcich, Kristýnku. Naozaj sa mi to zdá ako včera, čo sme sa prvýkrát stretli na chodbe našej bunky. Bol to môj prvý deň na koleji a zároveň aj prvý človek, s ktorým som sa rozprávala. Myslím si, že od takého dievčaťa, ako je ona, by sa mali ľudia len učiť a zobrať si z nej čo najviac motivácie, ako to len ide. Tí, ktorí ma v reálnom svete poznajú, vedia, že ja a cvičenie sme nikdy neboli kamaráti - no Kristýnka ma ako jeden z mála ľudí (vlastne momentálne mi nikto iný nenapadá) presvedčila na celú hodinu (!!!) dobrovoľného (!!!!!) cvičenia. Prežila som to síce bez ujmy na zdraví, ale aj patrične udychčaná - no zároveň s dobrým pocitom, že som niečo so sebou - aspoň raz - urobila. A ak si predstavím, že toto je niekoho životný štýl, v tom prípade len klobúk dole!

Jej ďalším plus je, že veľmi dobre vie, čo v budúcnosti chce a ide si za tým. Vysoká škola sa hýri množstvom ľudí, ktorí o svojej budúcnosti nemajú úplne jasno - vlastne si dovolím povedať, že to je väčšina z nich. Nemôžem im to brať za zlé, sama mám v tom veľmi malinkú a nejasnú predstavu (aj keď určite tam nejaká je). Kristýnka je však pravý opak - aspoň tak na mňa pôsobí. Ak to teraz čítaš - neviem, kde sa v tebe bere tá motivácia - ale rozhodne je to jedna z tvojich najlepších vlastností a len v dobrom ti ju závidím :)

Kristýnka taktiež vie, ako zlepšiť deň. Či už nečakaným pingpongom v skúškovom období (ktorý by sme si mohli niekedy zopakovať, keď tak nad tým rozmýšľam) alebo ešte nečakanejšou šálkou čaju alebo kávy na lepšie učenie.

Som naozaj rada, že som ju mohla nie len spoznať, ale aj urobiť jej zopár fotiek. Vonku bola hroznááá zima, ale my sme to (snáď) úspešne zvládli!


Keď mi zase raz Praha ukradla srdce...

9. dubna 2016 v 23:33 | Ludmilita
Už je to osem mesiacov, čo v tejto metropole trávim väčšinu času a aj napriek tomu sa nestáva často, že zažijem také nádherné rána ako minule. Ak to o mne náhodou neviete - nenávidím vstávať skoro ráno! Dala som si však výzvu - východ slnka na Letnej. Keďže sa nenávidím ponáhľať a všade chodím o dosť skôr, ako by som mala, môj deň sa začínal budíkom o štvrtej ráno. Hodila som na tvár farbičky, vypila hrnček kávy, schytila statív, foťák a nedostatočne sa obliekla (nedošlo mi, že vonku je asi tak jeden stupeň).

O piatej (áno, dlho mi to všetko trvalo:D) som už nasadala na autobus/metro/tramvaj do mesta. Pred šiestou ráno som už kráčala schodmi na Letnú, s nádherným výhľadom na Čechův most - podaktoré lampy sa snažili prebyť čiernotu, ktorá ešte obklopovala celý park. Trochu rýchlejším krokom s mojou nulovou kondičkou som si našla to slávne fotogenické miesto, odkiaľ máte Prahu ako na dlani a začala som fotiť. Okolo mňa ani živá duša, Praha sa pomaly prebúdzala a ja som dýchala čerstvý vzduch.


 
 

Reklama