Ako prešiel prvý rok v Prahe

23. června 2016 v 1:06 | Ludmilita |  kecy
Na zemi otvorený kufor, ktorý čaká, až doňho pobalím všetky spomienky, ktoré tu zanechávam. Nemôžem tomu uveriť a môj údiv sprevádzajú zmiešané pocity. Smútok a radosť. Ako sa to celé vôbec začalo? A prečo sa to už končí? Ja viem, asi to príliš preháňam a zveličujem, ale to som proste ja. A mám chuť urobiť sentimentálny článok, tak tu je.

- západ slnka z Tančícího domu -


Na začiatku som bola zvedavá a odhodlaná zmeniť svoj život, no zároveň roztrasená a neistá. Jediné, čo mi bolo isté je, že Praha je nádherná a že v nej chcem stráviť nasledujúcich päť rokov. Je to mesto, ktoré neomrzí. Mňa rozhodne nie. Zo začiatku je to len prázdna mapa nič nehovoriacich mien, uličiek, zákutí, obchodíkov, kaviareň... a postupom času sa na ňu kreslia zážitky a spomienky, vyfarbuje sa a dostáva úplne iné rozmery. S každým miestom sa niečo spája, každé miesto pre mňa znamená iný okamih. Postupne si nachádzam obľúbené miesta, kam sa chodím učiť, kam sa chodím prejsť, kam si chodím oddýchnuť, kam zoberiem návštevu... a stále to nestráca svoje kúzlo, práve naopak. Prahy sa nedá prejesť, nedá sa jej mať dosť. Čo môže byť lepšie, ako raňajkovať pri Metronome? Či otvoriť si studený cider v Riegrovych sadoch? Či slniť sa na šlapadle s výhľadom na Národné divadlo? A je predomnou ešte toľko neobjaveného, toľko nevyfarbených miest na mape spomienok. A štyri ďalšie roky predomnou.


Čoho som sa najviac bála, keď som sem prichádzala? Slovíčka koleje. Desila ma predstava tej budovy v dezolátnom stave, toho divného prostredia. Predstavovala som si to úplne inak, ako to v skutočnosti bolo. V hlave sa mi vybavili ako miesto nekonečných večierkov, hluku a neporiadku. Ja som si z toho taký pocit určite neodniesla. A som zvláštna, pretože mi je smutno, keď si predstavím, že už nikdy nevstúpim do mojej izby. V hlave sa mi bije toľko momentov. Smiešne a zúfalé fázy prokrastinácie, chabé pokusy o varenie, filmové večery, závisláctvo menom Carling, Kinder čokoláda a v neposlednom rade kyslé Mixle Pixle (vďaka týmto surovinám bola návšteva predraženej večierky na každodennom poriadku). A bude mi to chýbať. Bude mi chýbať, ako sme sa hrali Osadníkov, Carcassonne a Monopoly, kým nad nami hrala hudba z nejakej párty (v horšom prípade telocvične). A aj keď na prvý pohľad tie koleje vyzerajú naozaj hrozne, priam neprežiteľne, človek si to miesto proste zamiluje a prirastie mu k srdcu. Keď si predstavím, že som tam prežila 10 mesiacov, neveriacky krútim hlavou.

- momenty z koleje -

Čo ma však obohatilo za tento rok najviac? Asi noví ľudia, ktorých som v Prahe spoznala. Nie je ich síce veľa, ale o to viac sú super - pomaly sa to začína rysovať, väčšinu školy poznám aspoň podľa tváre. S niektorými som mala možnosť pracovať a spoznať ich aj bližšie. A nehovorím len o spolužiakoch - som neskutočne rada aj za to, že sa hocikedy môžem stretnúť s Dianou, rozprávať sa v Dobrej trafike pri vínku a užívať si práve spoločne to čaro, ktoré Praha ponúka. Okrem iného robiť si s ňou kávu, piť s ňou kávu a spoznávať miesta, kde káva stojí za to.

- Diana & ja -

Okrem Diany to bude Lea, ktorá so mnou celých tých 10 mesiacov vydržala zdieľať bunku. Lea, s ktorou som si navzájom kupovala cider. Lea, ktorá má najdlhšiu obchodnú cestu. Lea, s ktorou som pozerala všetky diely W.I.T.C.H. v rámci hlbokého prokrastinovania. Videla ma roztaviť rýchlovarnú konvicu, odseknúť si z prsta, plakať pri každom krájaní cibule a spoločne sme si krátili čas na bunke spievaním Elánu a iných slovenských klasík.

- Lea & ja ráno pred skúškou, v pozadí zdroj ciderov a cukríkov, večierka -

- a ďalší moc moc super ľudia zo školy -

Mala som niekoľkokrát možnosť ukázať Prahu mojimi očami aj zahraničným návštevám, dlhoročným kamarátom, ktorých som nevidela celú večnosť - a to bol úžasný pocit! Priateľstvá, ktoré vznikli v medzinárodných projektoch sú väčšinou zabudnuté, no my sme ich obnovili hneď niekoľkokrát. Mám vždy strašnú radosť, ak sa s niekym vidím po tak dlhej dobe a spoločne môžeme zažiť kopu nových vecí. Zistiť, ako sme sa časom (ne)zmenili a pripomenúť si chvíle, ktoré sme prežili kedysi.

- ja ako tour guide -

Nebolo to všetko však len o kráse mesta a o ľuďoch. Bolo to aj o škole, o stresoch, o skúškach, o projektoch... o hľadaní svojej motivácie, o posúvaní sa vpred, o snahe, o sebazaprení. Už som si uvedomila, že neštudujem najťažšiu školu sveta, ale uvedomila som si taktiež, že žiadna škola sa nemôže podceňovať a tak sa jej venujem tak, ako len viem. A takto po prvom roku môžem povedať - som so školou spokojná. Áno, vždy sa nájde niečo, čo by sme zmenili, ak by sme mohli. Ale to je tak u každého. Po prvom roku sa cítim vyspelejšia a rozhľadenejšia. Lepšie si viem predstaviť, aké sú prázdniny cenné, aké sú predmety rozmanité, ako dôležité je správne rozdeliť si čas a ako ľahko sa vymýšľajú činnosti na zabíjanie času cez skúškové.

- Mekka študentov, hipsterov a študujúcich hipsterov: CAFEDU, alebo inak môj pomocník zabitia prokrastinácie, miesto, kde sa viem sústrediť a prinútiť učiť a kde majú super kávu -

- a bez ďalšej kávy by to nešlo -

Nie je to ľahké, spísať všetko, čo mám v hlave a čo by som chcela na blogu zanechať. Asi len toľko, že štúdium v tomto meste bolo skvelé rozhodnutie. Mám to tu rada a cítim sa tu perfektne. Rôzne kaviarne, skryté uličky, výlety na zmrzlinu do Svetozoru, kávu u Diany na byte, premýšľanie o živote v metre pri počúvaní super hudby, labute na Vltave, výhľad z mojej izby na koleji, všetky pražské parky, Náplavku, šlapadlá, pávy v záhradách, nudle na Vyšehrade, ... dokonca mám istým spôsobom rada aj tú hlúpu dvojplatničku na koleji, ktorá je celá krivá a hreje celý čas úplne na maximum.

Takže, prvý rok na škole ukončený, skúšky úspešne urobené, dojmy konečne spísané (aj keď zďaleka nie všetky) a už sa doma na Slovensku venujem tejto krásnej potvore ♥


Všetkým vám prajem krásne leto!

Ludmilita

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Ohodnoť môj blog ako známkou v škole

1
2
3
4
5

Komentáře

1 Joina Joina | Web | 23. června 2016 v 5:46 | Reagovat

Jsi dobrá, že jsi tam rok vydržela. Já bych to asi nedala. Ale do Prahy jezdím moc ráda, ale skr tu dopravu s smog se mi tam z části nelíbí.
Prožila jsem tam pěkné věci :)Tak ať to tam stále jde :)

2 Standa Standa | Web | 23. června 2016 v 14:55 | Reagovat

Krásný. Člověk by se skoro dojal :)

3 sarushef sarushef | Web | 23. června 2016 v 17:31 | Reagovat

Krasny fotky, Prahu taky zboznuju :)

4 Jíťa Jíťa | Web | 24. června 2016 v 11:37 | Reagovat

Přeju ti, ať se ti další i roky daří a abys na ně vzpomínala minimálně stejně tak hezky, jako na ten první :) Já už za rok na VŠ končím a strašně moc bych si přála být zpátky v prváku (i když to nebylo vůbec jednoduchý :D)...

5 Infinity Infinity | Web | 25. června 2016 v 21:41 | Reagovat

Žít v Praze je úžasné, všechna místa, která jsou na tvých fotkách mám také moc ráda a ráda je navštěvuju! Je skvělé, že se ti tu tak líbí! :-)
Krásné fotky, mají boží atmosféru! :))

6 Ježurka Ježurka | Web | 26. června 2016 v 18:47 | Reagovat

Jsem ráda, že se ti v té "naší" Praze taky líbí jako nám. Už v tom dalším školním roce tam budou studovat vnuk od dcery se svou sestrou a vnuk od syna se svou přítelkyní. To už je dost, ne? :-D

7 steel32 steel32 | Web | 27. června 2016 v 15:23 | Reagovat

přesně tak, prahy se nedá "přejíst", furt se tam dají objevovat nová a nová místa :D
a je vidět, že se ti tam líbí, zvlášť ta škola, ty lidi a tak celkově :D
a cg k úspěšným zkouškám!! :))

8 S-hejvi S-hejvi | Web | 27. června 2016 v 18:19 | Reagovat

Hlavně že jsi spokojená, to je nejdůležitější! :))

9 Terez Terez | Web | 27. června 2016 v 20:30 | Reagovat

Prahu mám ráda a jezdím tam celkem často, ale nebydlím :D :)

10 Miloš Miloš | Web | 29. června 2016 v 8:57 | Reagovat

Článek začal tak nostalgicky, jako kdybys měla z Prahy odcházet :)

Místo s metronomem také v Praze vyhledávám, je odtud krásná vyhlídka a z Karlova mostu je zase pěkně vidět kyvadlo, v noci tam ale prý straší Stalinův duch.
A na zmrzliny a zmrzlinové poháry je podle mě nejlepší cukrárna, která je kousek od Karlova náměstí při příchodu z Vodičkovy ulice.

11 Eleanor Eleanor | E-mail | Web | 29. června 2016 v 18:37 | Reagovat

Ze začátku jsem myslela, že Prahu nadobro opouštíš a že těch pět let už uteklo a najednou koukám, máš za sebou "jen" rok. Aspoň se můžeš stále těšit na nové pražské zážitky. :-)

12 Péťa Péťa | Web | 29. června 2016 v 23:03 | Reagovat

Praha je rozhodně kouzelná, ale jako student jsem ji nepoznala. Takovým způsobem jsem si zamilovala Plzeň a nakonec jsem ji odmítla opustit. Dělala jsem sice přijímačky i na pražské školy, ale nedopadlo to a já věřím, že to tak prostě mělo být. A i když je Plzeň mnohem menší město, stále objevuji nová místa, relaxuji řed hudební konzervatoří a poslouchám housle, válím se v Mlýnské strouze a zasněně zírám z oken školy na plzeňskou věž (která převyšuje kopce).

13 Luci Large Luci Large | E-mail | Web | 21. července 2016 v 10:03 | Reagovat

Krásny článok. Veľmi sa mi páči. :) Ja si strašne želám niekedy vidieť Prahu, ale rodičia veľmi nechcú. :-( Tie fotky sú krásne! Na každej jednej vidno, že si Prahu užívaš :)

14 Pati Pati | Web | 24. července 2016 v 17:37 | Reagovat

Gratulujem ti, nech sa ti dari aj ďalší rok. Musela to byť zmena, ale myslím, že dobrá. ;) Je super, že si si tam našla kamarátov, ku šťastiu ich netreba veľa.A vidím, že máš aj pekné spomienky. Ja som bola navštíviť pred nedávnom Prahu a bola som riadne prekvapená a objavila som aj tie kúzelné miesta. Chcela by som sa tam vrátiť.

15 David David | E-mail | Web | 25. července 2016 v 15:40 | Reagovat

Gratuluji k prvnímu úspěšnému roku na VŠ a přeji ti, ať jsou stejně úspěšné i následující roky. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama